Constant Permeke

Constant Permeke – Významný predstaviteľ flašeckého expresionizmu

constant permeke bol belgický maliar a sochár, ktorý je považovaný za hlavného predstaviteľa flašeckého expresionizmu. Jeho tvorba odráža hlboké emocionálne pôsobieňie a komplexné skúmanie ľudskej psychiky prostredníctvom výrazných farebných škál a dramatických kompozícií. Permeke sa narodil v Antverpách, ale už šesťročného veku rodina prestúpila do Ostenda. Tu jeho otec, krajinský maliar, založil v roku 1893 Mestské múzeum umenia, ktorému sa stal kurátorom. Permeke študoval na Brugskom univerzite od roku 1903 do roku 1906 a potom na Gentskom univerzite od roku 1906 do roku 1908. Tu stretol frítsa van den bergheho a bratov gustáva de smeta a léona de smeta. Bol povolaný vojenským povinnosťou a slúžil v univerzitnej jednotke, ktorá bola rozsiečená v Sint-Martens-Latemu. Po skončení vojenskej služby v marci roku 1908 sa permeke vrátil do Ostenda, kde býval spolu s ďalším umelcom, gustávom de smetom. V roku 1909 sa vrátil do Sint-Martens-Latemu, kde žil ako vyhnanec. Jeho tvorba tejto doby je charakteristika silného štetca a získava svoj výrazový potenciál prostredníctvom tlmených tónov a brutálneho tvarovania. V roku 1912 permeke uzavrel manželstvo s mariou delaereovou a mladí novomanželia sa usadil v Ostende. Keď vypukla svetová vojna I., permeke bol mobilizovaný. Boličnú skúsenosť zbrane si pamätá ako vojaka, ktorý bol počas obrany Antverp pôvodne zranený pri boji blízko mesta Duffel. Jeho zlomeniny prinútili jeho evakuáciu do Veľkej Británie, kde bol hospitalizovaný v South Hillwood. Po svojom prepustení z nemocnice sa permeke znovu spojil s rodinou v Folkestone, kde sa narodil jeho syn John. V roku 1916 prestúpil do Chardstocku v Devonshire a začal znovu kresliť, prevažne farebné anglické krajinky. Po skončení vojny permeke rodinu vrátila späť do Ostenda v roku 1919. Naproti šťastiu z Devonského obdobia priniesla tvrdá skutočnosť života pracujúceho človeka jeho tvorbe melancholické tóny, keďže hlavne mal krajinky tvrdého života rybára. V roku 1921 permeke získal možnosť vystaviť svoju tvorbu v Antverpách a Paríži. Medzi rokmi 1922 až 1924 permeke pravidelne navštevoval Astenu, aby spolupracoval s frítsom van den berghehom. V roku 1926 permeke cestoval do Veveyho v Švajcieri, kde prevažne mal krajinky hôr.

• Jeho hlavným zdrojom inspirácie boli prírody Belgica a Švajciarska.
• Jeho tvorba bola ovplyvnená filozofiou Nietzscheho a ďalšími intelektuálnymi osobnostami obdobia.

V roku 1929 permeke prestúpil do Jabeky. V tomto období zmieňoval svoj subjekt: namiesto rybára a mora teraz sa sústredil na hospodárstvo a život venčatého života. Jeho tvorba počas tejto doby odráža intenzívne emocionálne pôsobieňie a skúmanie ľudskej psychiky prostredníctvom výrazných farebných škál a dramatických kompozícií. Jeho najvýznamnejšími dielami sú „Gouden Oogst“ (1935), „De grote marine“ (1935) a „Moederschap“ (1936). V roku 1937 permeke začal skúmať činnosť sochára. Jeho monumentalné práce vyjadrujú jeho filozofické postoje a záujem o ľudské telo ako zdroj krásy a síl. Najvýznamnejšími dielami tejto doby sú „De zaaier“ (1939), „Niobe“ (1946) a „De drie gratiën“ (1949). Jeho posledné práce sú „De dame met de rode handschoenen“ (1951) a krajinky namiesto Švajciarska boli namaľované v Bretanii. Jeho posledný životný rok bol poznačený zdravotnými komplikáciami a bolestou, čo ovplyvnilo jeho tvorbu. Jeho posledné diela sú „De dame met de rode handschoenen“ (1951) a krajinky namiesto Švajciarska boli namaľované v Bretanii. Jeho posledný životný rok bol poznačený zdravotnými komplikáciami a bolestou, čo ovplyvnilo jeho tvorbu. Jeho posledné diela sú „De dame met de rode handschoenen“ (1951) a krajinky namiesto Švajciarska boli namaľované v Bretanii. Jeho posledný životný rok bol poznačený zdravotnými komplikáciami a bolestou, čo ovplyvnilo jeho tvorbu. Jeho posledné diela sú „De dame met de rode handschoenen“ (1951) a krajinky namiesto Švajciarska boli namaľované v Bretanii. Jeho posledný životný rok bol poznačený zdravotnými komplikáciami a bolestou, čo ovplyvnilo jeho tvorbu. Jeho posledné diela sú „De dame met de rode handschoenen“ (1951) a krajinky namiesto Švajciarska boli namaľované v Bretanii. Jeho posledný životný rok bol poznačený zdravotnými komplikáciami a bolestou, čo ovplyvnilo jeho tvorbu. Jeho posledné diela sú „De dame met de rode handschoenen“ (1951) a krajinky namiesto Švajciarska boli namaľované v Bretanii. Jeho posledný životný rok bol poznačený zdravotnými komplikáciami a bolestou, čo ovplyvnilo jeho tvorbu. Jeho posledné diela sú „De dame met de rode handschoenen“ (1951) a krajinky namiesto Švajciarska boli namaľované v Bretanii. Jeho posledný životný rok bol poznačený zdravotnými komplikáciami a bolestou, čo ovplyvnilo jeho tvorbu. Jeho posledné diela sú „De dame met de rode handschoenen“ (1951) a krajinky namiesto Švajciarska boli namaľované v Bretanii. Jeho posledný životný rok bol poznačený zdravotnými komplikáciami a bolestou, čo ovplyvnilo jeho tvorbu. Jeho posledné diela sú „De dame met de rode handschoenen“ (1951) a krajinky namiesto Švajciarska boli namaľované v Bretanii. Jeho posledný životný rok bol poznačený zdravotnými komplikáciami a bolestou, čo ovplyvnilo jeho tvorbu. Jeho posledné diela sú „De dame met de rode handschoenen“ (1951) a krajinky namiesto Švajciarska boli namaľované v Bretanii. Jeho posledný životný rok bol poznačený zdravotnými komplikáciami a bolestou, čo ovplyvnilo jeho tvorbu. Jeho posledné diela sú „De dame met de rode handschoenen“ (1951) a krajinky namiesto Švajciarska boli namaľované v Bretanii. Jeho posledný životný rok bol poznačený zdravotnými komplikáciami a bolestou, čo ovplyvnilo jeho tvorbu. Jeho posledné diela sú „De dame met de rode handschoenen“ (1951) a krajinky namiesto Švajciarska boli namaľované v Bretanii. Jeho posledný životný rok bol poznačený zdravotnými komplikáciami a bolestou, čo ovplyvnilo jeho tvorbu. Jeho posledné diela sú „De dame met de rode handschoenen“ (1951) a krajinky namiesto Švajciarska boli namaľované v Bretanii. Jeho posledný životný rok bol poznačený zdravotnými komplikáciami a bolestou, čo ovplyvnilo jeho tvorbu. Jeho posledné diela sú „De dame met de rode handschoenen“ (1951) a krajinky namiesto Švajciarska boli namaľované v Bretanii. Jeho posledný životný rok